Už je to pomaly 10 dní od nášho plánovaného odchodu. A my ešte stále čakáme n papiere. Nikto v tejto hre už nechápe, o čo ide pánovi vo Wellingtone. Nebolo by zlé, keby nás aspoň o tom informoval, čo sa práve deje. Všetci mlčia a podľa najnovšieho, ani ja a deti nedostaneme víza, kým to Samirovi neodobria.
Ale neva. My ten čas, čo sme nútení byť tu v Pešti, využívame ako sa len dá. Napr. v sobotu sme tu oslavovali Danine narodky, čo bolo super. Decká sa hrali, my sme si zaspomínali na staré časy, proste to bola pohodička, pohoda. Dana nám síce zostarla (hihi, ale ešte stále nemá 3x), tak sme mali aj tortu a všetky ostatné náležitosti narodenín. Chudák Roman bol v Pešti prvý krát, no veľa z nej nemal, pretože bolo jak na Sibíri, tak sme šli do mesta iba na chvíľu. Snáď příště...
na prechádzke, v pozadí budínsky hrad (síce dosť ďaleko, ale inak by sa nezmestil do záberu)
na Vörösmarthyho námestí hral jeden chlapík skladby klasikov na pohároch, s doprovodom z CD. bol srtašne dobrý, ale na tej kose aj musel makať, inak by mu ruky zmrzli :)
No comments:
Post a Comment