Photo

Mame nove fotky na picase (sagarua). Link v pravo v zozname.

Nove slike na picasi (sagarua). Link na desno u listi.

Uj kepek a picasan (sagarua). Link jobbra a listan.

Borut & Nina

U nedelju smo se oprostili sa Borutom i Ninom, prijateljima iz Slovenije. Bilo nam je s vama dobro (a ne samo kad smo rostiljali). Nadamo se da vam je na Juznome otoku ljepo i sretno. Vidimo se kod vas iduce godine, da nam pokazete Postojnsku jamu. :)

Farewell!

V nedelu sme sa rozlucili s Borutom a Ninou, ktori tu boli sice iba par mesiacov, ale velmi nam ulahcili tunajsi pobyt svojimi poznamkami a postojom k zivotu. Borut bol Samirov kolega v jeho prvej robote. Inak su zo Slovinska, Nina sem prisla na jeden semester svojho doktoratu, na ktorej pracuje v oblasti geotermalnej energie (je velkym fanusikom zemetraseni, hihi). Teraz su na vylete po Juznom ostrove, tak im zelame pohodove cestovanie a vela stastia!

Vasarnap elbucsuztunk szloven baratainktol, Boruttol es Ninatol. Egy szemeszterre jottek, mert Nina geotermikus energiaval foglalkozo doktorijahoz szuksege volt Uj-zeland ilyen nemu adottsagaira. Nem voltak itt sokaig, de nem hiszem, hogy gyorsan elfelejtjuk oket, es foleg a humorukat. Borut egyebkent Samir kolegaja volt az elozo munkahelyen (vele volt a bushban a fonix palmas incidenskor). Most a Deli szigeten jarnak-kelnek, igy sok szerencset es jo utat kivanunk nekik!

Bazen-medence

Ahogy azt már régebben írtam, egy általános iskola közvetlen szomszédai vagyunk. Ennek persze van jó oldala is, például Toni a szomszédba fog suliba járni, nem kell úttesten átkelnie stb, minden nap látjuk, mi mindent csinálnak a gyerekek (na jó, ez nem mindig olyan pozitív).

Tegnap hivatalosan is elkezdődött az úszási szezon. Nem mintha olyan ragyogó napsütés vagy hőség lenne, dehát a kivik már csak így szeretik. Szóval a kicsik nagyban lubicklnak nap mint nap, tanulják a helyes technikát, merthogy az úszás itt - ahogy egy szlogen mondja - életet menthet. Ahogy a gyerekedet megtanítod járni, beszélni, olvasni, olyan alapvető az is, hogy tudjon úszni.

Ako som to už písala dávnejšie, náš dom susedí so základnou školou. Samozrejme nie je to vždy prechádzka ružovou záhradou, ale zato to má aj určité prednosti. Napríklad Toni už o pár mesiacov začína školu a nebude musieť ísť ďaleko, hlavne nie cez cestu, každý deň vidíme, čo tam ddecká robia (čo v podstate nie je vždy dobre).

Včera sa aj oficiálne začala sezóna plávania. Bazén je non-stop plný, striedajú sa triedy, a pikantéria veci je v tom, že je samozrejme otvorený. Ešte aj na jeseň v ňom plávali, dokonca tak, že učiteľka stála pod veľkým dáždnikom, v mikine, očividne jej nebolo teplo a decká chudáci kraulovali jak o život. To bude ale sranda s Tonikou. Tej sa tá myšlienka zatiaľ vôbec neľúbi... Ale samotná myšlienka plávania je super. Tu ho považujú za úplne podstatnú životnú zručnosť. Ak nevieš plávať, v podstate si v nebezpečenstve - ak spadneš do oceána, je po tebe.

Već smo pisali da živimo odmah do osnovne škole. Ima to i pozitivnu stranu. Toni će od sedmog mjeseca iduće godine (5 g.) ići u školu, pa sada vidimo, kako to bude (iako to nije baš uvijek pozitivno), neće morati ići preko ceste ili je nećemo morati voziti autom.

Novozelanđanini su po mnogim stvarima malo čudni za nas. Naprimjer jučer su počeli sezonu plivanja. Svaka škola ima otvoren bazen, pa plivaju svaki dan - bilo sunce ili kiša. To nam je malo nezgodno, ali morat ćemo se prilagoditi, iako Toni baš nije oduševljena (za sada) ... Inače to nije loše da djeca moraju znati plivati od malih nogu. Može im to spasiti i život.

Výročná konferecia

Nieže by to bolo veľmi aktuálne, ale doteraz na to nebol čas. V októbri sa v Aucklande konala Výročná konferecia Wesleyanskej metodistickej cirkvi. Oni to tak nenazývajú, ale v podstate sa odohrala tak ako u nás. Až na to, že oficiálna časť - konferenčné zasadanie trvalo asi 2 hodiny. Vo veľmi veselom duchu sa predniesli správy z výborov, zborov. Každý dostal vopred vytlačené materiály, správy, tabuľky, hlásenia atď. Takže zbory (ako aj niektoré výbory, ako napr. mládežnícky) svoje správy v podstate prezentovali formou PowerPointu. Najmä táto časť bola pre mňa zaujímavá a inšprirujúca. Fidžiansky zbor mal v roku 2006 napriklad presne dvoch členov = kazateľa a pomocného kazateľa (aj keď neviem, v čom mu pomáhal v tej dobe). Teraz má zbor viac než 100 členov. To je riadny rast, aj keď odrátame fakt hromadného utečenstva z ostrovov Fidži.

Zbor Sion, metodisti z Fidži (a dvaja spomínaní kazatelia)

Mládežnícky výbor prezentoval (pri doprovode riadne hlučného kresťanského rocku) svoju prezentáciu "I have a dream" (zrejme narážka na slávny prejav Martina Luthera Kinga). Ich vízia pre wesleyánsku mládež do roku 2017 bol odvážny, plný viery v spasiteľské dielo Ježiša Krista. Ich sen sa týkal počtu wesleyánskej mládeže v zboroch, ďalej že každý zbor bude mať do konca "desaťročnice" svojho mládežníckeho kazateľa, x turnusov bude v letných táboroch a podobne.

Zaujímavé bolo aj to, že tu majú zvláštny výbor, akúci miešavinu disciplinárneho, týkajúceho služby a edukačného. V uplynulom období napríklad riešili službu určitého kazateľského páru, ktorí nakoniec v mieri, ale predsa opustili zbor. Ďalej sa venujú pastorácii služobníkov - kazateľov, misionárov, katechétov atď. Organizujú aj vzdelávacie akcie, kurzy, väčšinou formou putujúceho kazateľa, ktorá (momentálne je to žena) povzbudzuje, vyučuje, jazdí po zboroch a slúži takýmto spôsobom.

Pastor Mike Yates, Shore Grace (náš zbor)

Iste sa mnohí pýtate "no dobre, ale ak toto vybavili za pár hodín a všetko odsúhlasili, čo robili zvyšok času?". Tak teda celé poobede potom boli semináre pre kazateľov, laikov, vedúcich hudobnej služby atď. To bolo tiež veľmi dobré, ako som to počula. Ja som sa žiaľ nemohla zúčastniť, mala som niečo iné. Však budúci rok pôjdem a zreferujem. Po večeroch boli spoločné oslavy Boha, ktoré viedla spoločná skupina hudobníkov z rôznych zborov. Ani tam som ale nebola.

Celkový dojem z konferencie: opustená atmosféra, živé jednanie a nie opakovanie alebo monotónne prečítanie materiálu v našich rukách, úprimná radosť a vďačnost Bohu za jeho konanie medzi ľuďmi na Novom zélande. Cirkev je stále vo fáze budovania, keďže v roku 2000 sa oddelili od Metodistickej cirkvi Nového zélandu kvôli jej liberalizovaní. Hlavný štartér rozkolu a následného oddelenia evanjelikálov bola ordinácia praktizujúceho homosexuála. Odvtedy veriaci hromadne prestupovali do Wesleánskej metodistickej cirkvi, ale mnohí odišli aj do iných evanjelikálnych cirkví.

Samir & celebrity

a Ruben sa vraj viac podoba na Samira (haha, ako keby sme to inak nevedeli). - klikk na myheritage

dalje, saznali smo, da Ruben izgleda vise ko Samir (haha, koda to nije ocito)

ja es allitolag Ruben jobban hasonlit Samirra, mint ram (na nem mintha nem tudtuk volna) probaljatok ki a fenti linken

Doktorat (doktori, doktorski)

Takže dnes som mala asi po mesiaci dalsie stretnutie s mojou vedúcou práce. Trocha som sa obávala, aké bude mať tentokrát námietky ohľadom môjho projektu disertačky. Ale na moje veľké prekvapenie bola takmer :) nadšená. Vidí vraj perspektívu, jasný smer atď. Potom som jej ukázala kapitolu, na ktorej práve teraz pracujem. Tá je akási rétorická analýza, tzv. vnútorná textúra (inner texture) vybranej pasáže knihy Kazateľ. Babka bola normálne ohúrená čo všetko som odkryla iba takto letmo, a je plná očakávaní ohľadom rozpracovanej kapitoly. Jedna z metód, ktoré používam v disertačke je socio-rétorická (len pre úplnosť, tá druhá je spoločensko-vedná, najmä atropologická interpretácia). O nej bližšie napíšem neskôr, teraz iba toľko, že skúma aj text, aj kultúru a ideológiu biblickej knihy, čo je dosť odlišné od všetkého, čo som ja doteraz robila. Výskum sa teda pomaly mení na horlivé skúmanie starovekého Blízkeho Východu, jazyka a kultúry ... hádam to nebude mať trvalé následky! :)

Prodigy early childhood education centre

Danas je Toni krenula u novi vrtić - u Prodigy. Je to vrtić sa dosta malo djece, orientiran na raznolikost djece i njihove inteligencije. Kako i u drugim vrtićima na Novom Zelandu i tu djeca "diktiraju" šta se radi. U prethodnom vrtiću to značilo da su cijeli dan trčali i igrali se vani na dvorištu. Tu to znači da ako djeca pokaže interes u vezi s nečim, onda će tete orientirati ostale aktivnosti u sklopu s tom temom. Naprimjer jednog dana su razgovarali o roditeljima i pitali su ih, tko zna s čime sa bavi njihov tata. Nisu baš znali reći pa su planirati par puta pozvati nekog tatu da malo popriča o svom poslu. Ispalo je da među njima ima vozača hitne, doktora, farmaceuta, vatrogasca, policajca ... mjesecima su imali šta raditi.
Toni je bila oduševljena, i tete. Prvi dan je prošao bez problema, jedva čeka sutra. Mogu reć, da i ja...

Ma kezdett Toni az új oviban. Ez sokkal közelebb van, mint az egyetemi, ráadásul a programjuk is sokkal szimpatikusabb. Nincs egésznapos futkározás az udvaron. Itt ugyan választhat a gyerkőc, mit akar csinálni, de választani kell. Itt is, mint ahogy általában Új-zélandon, a gyerekek "határozzák meg" a programot, de míg az előző oviban ez az akár egésznapos futkározást jelentette, itt csak a téma erejéig meghatározó a gyerek affinitása. Nemrég például egy beszélgetés alkalmával kiderült, hogy a gyerekek nincsenek teljesen tisztában, mivel is foglalkoznak a szüleik. Így pár alkalommal gondolták, meghyvnak egy-egy szülőt. Végül pár hónapig tartott a széria, merthogy a gyerekeket annyira érdekelte a dolog (aztán jött a bogár téma). A szülők közt volt orvos, tűzoltó, mentős, rendőr ... volt nagy öröm.
Egyszóval Toni jól érezte magát első nap, és az óvónők is csak dicsérték. Alig várja a holnapot. Hát én is...

Dnes bola Toni prvý krát v novej škôlke, Prodigy. Trochu divný názov... No nič. Vybrali sme si ich preto, lebo sú relatívne blízko k nášmu domu, a majú veľmi dobrý program. Podobne ako v iných nz škôlkach, aj tu určujú program v podstate deti. Ale kým v našej starej škôlke to znamenalo, že môžu celý deň byť aj vonku a naháňať sa, tu to znamená výber medzi určitým počtom organizovaných aktivít. Nedávno napríklad pri jednom rozhovore vysvitlo, že deti v podstate ani nevedia, čím sa ich rodičia zaoberajú. Tak pozvali rodičov, aby predstavili svoje zamestnanie deťom. Nakoniec to trvalo mesiace, lebo medzi nimi sa našli policajt, lekár, lekárnik, hasič a pod. Takže kým deti prejavovali záujem, séria trvala. Potom prejavili záujem o chrobáky, takže prešli na túto tému.
Toni sa v škôlke páčilo, ledva čaká zajtrajšok. Môžem povedať, že aj ja...