Výročná konferecia

Nieže by to bolo veľmi aktuálne, ale doteraz na to nebol čas. V októbri sa v Aucklande konala Výročná konferecia Wesleyanskej metodistickej cirkvi. Oni to tak nenazývajú, ale v podstate sa odohrala tak ako u nás. Až na to, že oficiálna časť - konferenčné zasadanie trvalo asi 2 hodiny. Vo veľmi veselom duchu sa predniesli správy z výborov, zborov. Každý dostal vopred vytlačené materiály, správy, tabuľky, hlásenia atď. Takže zbory (ako aj niektoré výbory, ako napr. mládežnícky) svoje správy v podstate prezentovali formou PowerPointu. Najmä táto časť bola pre mňa zaujímavá a inšprirujúca. Fidžiansky zbor mal v roku 2006 napriklad presne dvoch členov = kazateľa a pomocného kazateľa (aj keď neviem, v čom mu pomáhal v tej dobe). Teraz má zbor viac než 100 členov. To je riadny rast, aj keď odrátame fakt hromadného utečenstva z ostrovov Fidži.

Zbor Sion, metodisti z Fidži (a dvaja spomínaní kazatelia)

Mládežnícky výbor prezentoval (pri doprovode riadne hlučného kresťanského rocku) svoju prezentáciu "I have a dream" (zrejme narážka na slávny prejav Martina Luthera Kinga). Ich vízia pre wesleyánsku mládež do roku 2017 bol odvážny, plný viery v spasiteľské dielo Ježiša Krista. Ich sen sa týkal počtu wesleyánskej mládeže v zboroch, ďalej že každý zbor bude mať do konca "desaťročnice" svojho mládežníckeho kazateľa, x turnusov bude v letných táboroch a podobne.

Zaujímavé bolo aj to, že tu majú zvláštny výbor, akúci miešavinu disciplinárneho, týkajúceho služby a edukačného. V uplynulom období napríklad riešili službu určitého kazateľského páru, ktorí nakoniec v mieri, ale predsa opustili zbor. Ďalej sa venujú pastorácii služobníkov - kazateľov, misionárov, katechétov atď. Organizujú aj vzdelávacie akcie, kurzy, väčšinou formou putujúceho kazateľa, ktorá (momentálne je to žena) povzbudzuje, vyučuje, jazdí po zboroch a slúži takýmto spôsobom.

Pastor Mike Yates, Shore Grace (náš zbor)

Iste sa mnohí pýtate "no dobre, ale ak toto vybavili za pár hodín a všetko odsúhlasili, čo robili zvyšok času?". Tak teda celé poobede potom boli semináre pre kazateľov, laikov, vedúcich hudobnej služby atď. To bolo tiež veľmi dobré, ako som to počula. Ja som sa žiaľ nemohla zúčastniť, mala som niečo iné. Však budúci rok pôjdem a zreferujem. Po večeroch boli spoločné oslavy Boha, ktoré viedla spoločná skupina hudobníkov z rôznych zborov. Ani tam som ale nebola.

Celkový dojem z konferencie: opustená atmosféra, živé jednanie a nie opakovanie alebo monotónne prečítanie materiálu v našich rukách, úprimná radosť a vďačnost Bohu za jeho konanie medzi ľuďmi na Novom zélande. Cirkev je stále vo fáze budovania, keďže v roku 2000 sa oddelili od Metodistickej cirkvi Nového zélandu kvôli jej liberalizovaní. Hlavný štartér rozkolu a následného oddelenia evanjelikálov bola ordinácia praktizujúceho homosexuála. Odvtedy veriaci hromadne prestupovali do Wesleánskej metodistickej cirkvi, ale mnohí odišli aj do iných evanjelikálnych cirkví.