O Kazatelovi

Na fakulte zistili, že nie som úplne sprostá.

To je teda dosť veľký pokrok, pretože v posledných týždňoch eskalovala nedôvera v moje mentálne schopnosti.

Problém spočíval v starej známej komunikácii. Nový zéland je zaťažený na smernice a vôbec všetok písaný materiál, čom sme tu už spomenuli. Presne tak sú zaťažení aj na všelijaké vyjadrenia a definovanie svojich postojov písomne, ústne (dokonca majú na to aj kurzy), proste buď výdy pohotový prezentovať a vyjadriť sa tak či onak. Tak v tomto ohľade mám jednoznačne resty. Voľajako ma to v mojom doterajšom živote to obchádzalo, alebo sa to aspoň nevyžadovalo v takých grádoch. Nič to. Naučím sa. Najhoršie však bolo, že ak by samotný fakt tohto môjho nedostatku nestačil, už týždne (či skôr mesiace) sme sa mordovali s vedúcimi práce kvôli komunikácii.

V posledných dňoch to vrcholilo a musela som s tým niečo spraviť. Vôbec som nebola "politicaly correct", čo je tu zrejme zakódované ľuďom v génoch. Tento krásny termín (inak spomínaný ako "PC") vlastne znamená, že neprejavuješ žiadne pocity ohľadom situácie a predmetnej udalosti, nenecháš sa strhnúť, pekne obchádzaš kašu a vysvetľuješ nepriamo, veľmi kvetnato... no jasný kultúrny šok. Táto ich stránka patrí zrejme k ich britskému dedičstvu, keďže migranti a ostrovčania (z Pacifiku) nás na to upozornili a tiež sa to museli učiť. Ak v komunikácii nie si "PC", považujú to za hrubosť a kto vie ešte za čo.

No, ale aby som sa dostala k veci: včera na stretnutí boli "PC", v podstate sa mi snažili povedať, že zatiaľ sa im nezdá, že na to mám a podobne, načo som im povedala, že možno keby jasne formulovali aké sú očakávania, tak by som ich mohla aj splniť (no nie celkom tak, bola som polo-PC). Naozaj som sa cítila, ako keby som mala vyložiť načas puzzle, ale bez predlohy. (tak používanie obrazov už skoro spadá do PC, hihi). Moja vedúca opäť začala kvetnato a obrazne opisovať svoje očakávania a moja odpoveď bola: ja rozumiem vašim slovám, ale nechápem presne čo tým mienite. Trošku som sa cítila, akoby som ja hovorila maďarsky a oni anglicky, lebo celkom jasne sme si stále nerozumeli (nie jazykovo, ale významovo). Môj posledný pokus znel: Poďme cez môj výtvor veta po vete a prakticky mi ukážte, čo mienite. No tak toto zabralo. Konečne som sa cítila "vedená", jasne sme sa chápali, vysvetľovala a obhajovala svoje postupy a výber metódy. Pomohlo to do takej miery, že zistili, všeličo: mám jasnú tému, metodológiu, dokonca som ich presvedčila aj o tom, čomu spočiatku neverili, že sa moja metóda dá použiť na knihu Kazateľ . To som až neskôr zistila, že dôvodom ich skepticizmu bola nepznalosť tohto typu biblickej kritiky.

Takže nakoniec sme sa rozišli s tým, že sú nadšené, mám to premyslené a znie to veľmi sľubne. Vydýchla som si, naučila lekciu: buď PC, ale keď ide o skutočne vážne veci, buď jasná a núť k tomu aj iných.