Všedné dni

Viacerí sa pýtali, prečo nepíšeme niečo o každodennom živote na Zélande. Áno, aj mne chýbali takéto informácie pred odletom a strašne rada by som bola prečítala nejaké pohľady tu žijúcich. Jediným problémom však je, že takéto hodnotenie je nutne zovšeobecnenie a veľmi subjektívne. Predsa sa pokúsim napísať niekoľko vecí, ktoré nás tu prekvapili, alebo sú len jednoducho iné.

Takže napríklad mlieko a mliečne výrobky tu chutia inak. Nám to chvíľu potrvalo, ký sme našli chutné mlieko bez neopísateľnj podchuti. Ale sa nám podarilo - aj keď je plnotučné v pravom slova zmysle (na vrchu fľaše sa zbiera smotana). Maslo je zas všeobecne slané, takisto margarín, čo mi zo začiatku robilo problém, ale potom sme našli aj bez soli. V podstate sa dá povedať, že v obchodoch nájdeš všetko podľa svojej chuti, ak pôjdeš do dosť veľkého supermarketu, či hypermarketu so širokým výberom.

Mnohí už písali (asi aj ja) o chodení na boso. Tak oni to teda robia všade. Samir si nijako nemôže zvyknúť na to, že niektorí kolegovia na robote premávajú po kancli bosí, a tak chodia dokonca ja k šéfovi. Tak to je možné napríklad aj preto, lebo ctunajšie ponímanie šéfa je dosť odlišné od hierarchického náhľadu doma. Nieže tu sú neslušní, ale šéf pre nich nepredstavuje nejaký postrach. (opäť podotýkam, že ide o zovšobecnenie a osobné skúsenosti tunajších Maďarov, Chorvátov a Zélanďanov).

Chlieb je odlišní asi na celom svete - Maďarom a Chorvátom chýba kysnutý s chrumkavou kôrou, Slovákom s rascou, každí máme svoje. Poznám tu mnohých, ktorí si chlieb pečú doma. My tu jeme veľa toustov (trochu sa cítime, ako u Lenky kedysi, hihi). Všeobecne sa dá povedať, že tu nájdeš akékoľvek ingrediencie vďaka masívnému prisťahovalectvu v minulosti. Včera sme napríklad naďobili v Pack'n'Save na Vegetu, a skoro som ju aj kúpila, aj keď doma a hlavne kvôli deťom sme ju vúbec nepoužívali. Kúpili sme však "vraj maďarský salám", tak uvidíme. Zrejme nemá nič spoločného s maďarským salámom, ale aspoň ten názov... Skúšamé mnoho nových chutí, a to je vlastne pozitívne, lebo doma sme väčšinou kupovali to, čo sa osvedčilo a bežali domov. Takto spoznáme nové jedlá, nové ovocie atď.

O hromadnej doprave sa už taktiež napísalo veľa. Vo všeobecnosti sa hovorí, že je drahá, nefunkčná a nespoľahlivá. Lacná naozaj neni, ale keď nemáš auto, nemáš na výber. Funkčnosť je jednoducho otázka výberu bydliska. Ak vieš, že budeš chodiť autobusom, tak si vyberieš ulicu, kde v blízkosti máš dobrý spoj. My sme v centre za 40 minút, ďalších pár nám treba autobusom do škôlky. Na internete máš cestovné poriadky k dispozícii, takže si svoj program zorganizuješ podľa odchodov. Nie je to žiadny problém, my tak chodíme deň čo deň s deťmi do škôlky. Vždy si spomeniem na Bena a Heni, ktorí cestovali do Šálkovej, kde mali riedke spoje a tiež to prežili.

Takže toľko o každodenných veciach.